Dlhé zimné večery sme trávili čítaním, od jari do jesene na to veľa času nebude. Našli sme krásne vyznanie v spomienkach spisovateľky Jaroslavy Blažkovej, ktoré pod názvom To decko je blázon vydalo v roku 2013 vydavateľstvo Q111. Žiaľ, knihu objavíte iba v knižnici, z pultov kníhkupectiev sa už vypredala. Úryvok je z poviedky Rajská záhrada. Čítajte a predstavujte si:

A tak to v záhrade chodilo deň čo deň. Čo krok, to prekvapenie. Stačilo len chodiť, pozorne sa dívať do trávy, kde sa začínali usmievať milé biele tváričky sedmokrások, pod odchlípnutú kôru stromov, kde pobiehali podivuhodní živáčikovia, do korún stromov, kde sídlilo množstvo spevavých vtáčikov, a na oblohu, takú neuveriteľne belasú. Pravdaže, veď to bol RAJ. A ja som si v ňom mohla ovoniavať hocktorý kvet, chodiť, kadiaľ sa mi zachcelo, a nikto sa nemračil ani na mňa negánil, nešpehoval ma, nič mi nezazlieval.
Bol to bájny raj, v ktorom nijaký strom nebol zakázaný. Raj a bezbrehá sloboda – nevedela som sa toho nasýtiť. Myslím, že dovtedy som si neuvedomila, čo je šťastie. A teraz bolo tu, neuveriteľné šťastie, ktorým som sa až zadúšala.
ZÁHRADA – ach!

Cítite sa v záhrade tiež takto?