Je to také romantické. Zasadíte krík alebo viac kríčkov. Trochu ich okopete, trochu polejete. A po krátkom čase vám vykvitnú a nádherne voňajú. Tak vezmete do ruky nožnice, kvietky ostriháte a tešíte sa z ich vône. A rozprávky je koniec.

Keby to bolo také jednoduché a príjemné, bola by celá naša krajina zatopená modrofialovými kvetmi a voňala by, až by sa sem zlietali včely z celého kontinentu.
Realita je ale trochu iná.
Áno, zasadíte kríky, ideálne vlastnoručne dopestované z odrezkov. Lenže pôdu musíte najprv upraviť. A tá naša pripomína najmä plastelínu alebo betón, podľa ročného obdobia. Takže najprv ju treba okopať, ideálne aj zrýľovať alebo ak máte dobrého známeho s kultivátorom, hrubú robotu urobí stroj. Chvíľku – deň, maximálne dva – sa tešíte z krásne upravenej pôdy. Na tretí deň vystrčí hlavu prvá burina. A pretože akýkoľvek chemický produkt má do našej vidieckej záhrady zakázaný vstup, musíme sa spoľahnúť na najúčinnejší prostriedok, ktorý vymyslel človek pre boj s burinou – motyku a ruky. A tak, kým levanduľka pomaly rastie a naberá na sile, mocnejú aj naše ruky (a čoraz viac pobolievajú chrbty). Ak máme chvíľku času, prichádza na rad odborná literatúra, u nás skôr populárno-náučná, lebo na skutočne odbornú publikáciu sme zatiaľ nenatrafili, a debaty na FB s rovnako zanietenými známymi. Jednoducho výmena skúseností, za ktorú sme veľmi vďační, lebo nám doteraz pomohla vyhnúť sa vážnejším chybám.
Medzičasom levanduľa vyrástla do krásy, že aj naše bociany sklapli zobáky (mimochdom, tento rok boli na dovolenke – nevyviedli žiadne mláďa, venovali sa len odpočinku a radovánkam; asi preto, že vlani sme mali až 5 mladých!). Prvé pokusné strihanie, kochanie sa vôňou a dokonalosťou kvetov, prvé pokusy – najprv kytice, potom sirup, želé, náš obľúbený evergreen levanduľové víno, myslím, že na programe boli aj levanduľové sušienky. A fotenie v štýle José v zálive, záliv v odlive, žralok v zálive, veď to poznáte, len namiesto Josého pózujeme my a naši kamaráti s deťmi, záliv nahradila levanduľa a žraloka nemáme, nahradili sme ho bocianmi. Nemôžeme mať všetko. Tento rok ani dovolenku, lebo vďaka strelenému počasiu všetko dozrieva skôr a ak úrodu nepozbierame, uschne nám na koreni.
Dramatická situácia?
Určite. Obyčajné žihadlo dezorientovanej včely a alergická reakcia, ktorá nás dosť vyplašila a nedala sa eliminovať ani babskými receptami, ani ľadom, takže sme po 48 hodinách skončili s divoko vyzerajúcou opuchlinou na pohotovosti. A namiesto hubovej potešenie – službu mal lekár, ktorý je sám alergický na včelý jed! Trpezlivo vysvetlil riziká, pichol injekciu, po ktorej konečne nastala úľava a nasmeroval nás na alergológiu. Otázka je, ako ďalej s levanduľou, pretože je to predsa medonosná kvetina a v priebehu tohtoročnej sezóny sme v nej našli naozaj všeličo (bude galéria!).
A znovu zber. Popri romantike si užívame pálenie medzi lopatkami, neklamný znak toho, že fyzická práca nie je to, čomu sa zvyčajne venujeme. Prínosom je, že zabudnete na všetky úlohy, termíny, povinnosti, nedokončené práce a máte čistú hlavu. A nielen pri strihaní, ale aj pri výrobe paličiek, či akejkoľvek ďalšej činnosti okolo levandule. Lebo základom každej práce je tu predovšetkým trpezlivosť a čas. Veľa času. Okolo levandule sa nedá ani šprintovať, ani bežať poklusom, tu si treba každý okamih vychutnať.

Dnes sme konečne spratali posledné znaky zberu úrody, levanduľa je nielen vysušená, ale aj vymrvená, máme za sebou destiláciu s úspešným zachytením pravého 100 % levanduľového oleja aj varenie sirupu, pripravené paličky…

Ale áno, je to romantika. V konečnom dôsledku je to oveľa krajšie a silnejšie ako sledovanie TV alebo surfovanie po nete. Zážitok na nezaplatenie, ako hovorí reklama.
Ale ako tak premýšľame nad tým, čo sme okolo levandule zažili, rozšírime v budúcom roku ponuku. Tešte sa na garden therapy! Viac neprezradíme.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.